Je to už nejaký ten týždeň, čo sme sa vrátili z nášho výletu v Slovenskom Raji. A vlastne, trošku sa aj hanbím, že sa mi článok nepodarilo napísať skôr. Vyznie to určite teraz ako klišé, no ale prisahám, že je to pravda : )), ten čas mi akosi plynie neúprosne rýchlo. Niekedy mám pocit, že žijem od jedného víkendu k druhému a od jednej mzdovej uzavierky k druhej. Ale veď čo Vám budem hovoriť, určite to poznáte, myslím, že toto je globálny problém. Ale nie o tom som chcela… Späť k téme, Slovenský Raj…
Ak ste už mali možnosť navštíviť tento národný park, určite budete so mnou súhlasiť, že je to jedným slovom nádhera. Ja musím povedať, že som si tento náš trojdňový turistický pobyt veľmi užila. A nielen preto, že som mala narodeniny. Cesta nebola až taká dlhá, keďže sme cestovali zo Žiliny, nebyť teda piatkovej kolóny. Keď sme dorazili na hotel, stihli sme ešte krátku prechádzku okolo hotela a vybrali sme sa na hotelovú hojdačku, z ktorej sme mali krásny výhľad na celé údolie a tak trošku aj na Kráľovu hoľu. Cestu tam nám spríjemňovali kravičky, ktoré mi párkrát aj pekne zapózovali. Miesto bolo naozaj čarovné, ja milujem hojdačky, už ako malé dieťa som sa zbožňovala hojdať u babky na dvore, dokázala som tam stráviť aj hodinu. Miesto bolo takou oázou pre dušu a myseľ, len škoda, že sme sa museli ponáhľať na hotel, aby sa nám ešte ušla večera. Predsa len sme boli hladoši po tej ceste a naokolí sa nenachádzala žiadna iná reštaurácia.
Ešte skôr než prejdem k našej túre v Slovenskom Raji, chcela by som spomenúť hotel, v ktorom sme boli ubytovaní. Ak milujete prírodu, pokoj a nie príliš frekventované, turistami preplnené ubytovacie zariadenia, tak určite odporúčam Hotel Vernár Studničky https://www.studnicky.sk/ . Personál bol veľmi milý, ústretový, pri príchode Vám poskytnú informácie o miestach, kam by ste sa chceli ísť pozrieť. Raňajky mali formou bufetu a musím povedať, že v prípade, že nemáte žiadnu intoleranciu, určite si nebude mať problém vybrať, od pečiva, sladkých koláčikov, ovocia, cereálií až po šunky, vajíčka, zeleninu a mliečne produkty. Samozrejme káva a nápoje nesmú chýbať. Rovnako si môžete objednať aj večeru, ktorá ma tiež formu bufetu a čo je super, jedlo pravidelne ohrievajú. Ak náhodou intoleranciu máte, tak ju nahláste pred príchodom, určite sa Vám budú snažiť niečo pripraviť, prípadne sa nebojte povedať, na čo by ste mali chuť, ja už som tiež poučená do budúcnosti, lebo ochota naozaj personálu nechýba. Hotel nemá výťah, ale keďže ho navštevujú ľudia športovo založení, v zime lyžiari a v lete turisti, tak určite to jedno poschodie nie je ani s kufrom problém vyšlapať. Hotel je zasadený do údolia, ktoré obkolesuje panenská príroda, tak ak máte radi pokoj, určite budete spokojní. Ak by ste si ale chceli užiť okrem turistiky wellness, ten som v hoteli nenašla, tak sa keď tak vopred informujte. A ešte jedno malé upozornenie, signál je aj na bežne telefonáty a smskovanie veľmi slabý a wifi tu tiež nemajú. Ale to nevadí, niekedy nie je na škodu sa takto trošku odstrihnúť od sveta, aspoň venujete viac času sami sebe a ľuďom, s ktorým travíte dovolenku. Určite budete so mnou súhlasiť, no nie ?
V deň mojich narodenín sme sa teda vybrali na túru a keďže som túžila prejsť všetkými tými povestnými rebríkami a vidieť vodopády, tak sme si vybrali trasu Podlesok- Suchá Belá. Dostanete sa sem cez obec Hrabušice. Je to obec, ktorá leží v rovinatej časti Hornádu, takže v jej okolí nájdete zaujímavé miesta, ako Prielom Hornádu, Kláštorisko, či tiesňavu Kyseľ. Auto pri príchode viete za poplatok zaparkovať na parkovisku. Potom treba navštíviť vstupné okienko, kde si zakúpite vstupné do Slovenského Raja. Ak si nie ste istí ako a kde sa chcete vydať, môžete navštíviť turistické informácie, kde vám tiež ochotne poradia. Lístky pri vstupe do národneho parku vám skontroluje pán sediaci v maličkej drevenici a potom už hurá na túru. Pre mňa terén nebol až taký náročný, ale je pravda, že základom je naozaj dobrá obuv, ktorá Vám nepremokne, lebo často hľadáte cestičky a skáčete z kameňa na kameň, alebo zvyškov dreva, aby ste po členky neboli vo vode. Čiže toto musím do budúcnosti určite vylepšiť. Keď sme zdolali tiesňavu a dostali sa na vrch- Suchá Belá, mala som premočené nohy. Hoci sa snažím nemať očakávania, aby som nebola sklamaná, tak tentokrát som sa tomu neubránila, príroda bola krásna, užívala som si všetko naokolo, stromy, vôňu, zurčiacu vodu, rebríky (aj keď niekedy som mala pred nimi rešpekt) a tie vodopády, och. Ako prvé budete mať možnosť uvidieť Misové vodopády, ktoré sa vyznačujú kaskádovito usporiadanými obrími hrncami. Tú najužšiu časť rokliny nájdete pod Okienkovým vodopádom. A počas cesty sme natrafili aj na Salamandru škvrnitú. V závere túry je potom vybudované odpočívadlo, kde si môžete posedieť, oddýchnuť, nabrať sily na zostup naspäť na Podlesok. Tu si inak máte možnosť požičať aj bicykle, ale ja som z toho nemala až taký zážitok ako môj priateľ, ktorý je na takéto trasy zyvknutý. Ja som trošku precenila svoje sily, keďže ste išli viacmenej celý čas dolu kopcom a povrch bol na veľa miestach dosť nerovný, nehovoriac o tom, že som mala bicykel, na ktorom veľmi nefungovali brzdy. Aby som predišla vytlčeným zubom : )), tak som bicykel viac menej celý čas tlačila vedľa seba.
Túra nám trvala 5 hodín, dostali sme chuť na kávu a malé osvieženie, dole máte dosť reštaurácií, ak by ste vyhladli. Po krátkej zastávke sme sa ešte vybrali do Dobšinskej ľadovej jaskyne, kde sme vyčkali na komentovaný sprievod jaskyňou a v závere dňa sme sa zastavili pri Chmárošskom viadukte, ktorý sa nachádza neďaleko obce Telgárt, pod Kráľovou hoľou, ako som Vám písala na instagrame v príspevku, je to tehlový železničný most, postavený v 30. rokoch minulého storočia a tvorí ho 9 oblúkov. Stále po ňom chodia vlaky. Znovu, dostanete sa sem ľahko autom a prejdete k nemu cez lúku posiatu lúčnymi kvetmi. Je to nádherná stavba a patrí k turisticky najnavštevovanejším miestam.
My sme našťastie počas celého dňa nenarazili na húfy turistov, asi to bolo pre to, lebo na ten víkend naozaj hlásili nie príliš príjemné počasie, čo sa nedá ale povedať o poslednom dni, keď sme zastavili na Tomášovskom výhľade , kde bolo tých turistov o niečo viac, ale ten výhľad veru stál za to. A počasie, nám tiež prialo, bolo nádherné teplé slnečné počasie.
Po ceste domov sme sa ešte zastavili na Salaši Krajinka, majú tam domácu pekáreň, tak sme si kúpili čerstvo upečený chlebík, tradičný čučoriedkový džem, poobzerali zvieratká a dali si obed, tradičné halušky. Keď budete mať cestu okolo, určite sa zastavte, je to tam milené.
Tak a teraz už sa môžete vrhnúť na fotky.
